4.A trieda – november

Dáždnik ( pieseň)

Klope , klope dáždik, na zelený dáždnik,
klope, klope, prstíkom, kto je pod tým dáždnikom?
To som ja, Marienka, zmokne mi sukienka,
ja ťa nechcem dáždiček, ja chcem neba kúštiček.

//: Ušlo za mrak, moja zlatá, dáždik ťa chce pobozkať,
nastav mu tvár, prostovlasá, prší, prší, budeš rásť.
://Klope, klope dáždik, na zelený dáždnik,
klope, klope, klope dážď, a ja budem rásť a rásť.

Klop, klop, klop, klop.
//: Ušlo….
://Klope, klope ….
Klop, klop, klop, klop…
a ja budem rásť a rásť.


Sniežik sa nám chumelí ( pieseň )

Sniežik sa nám chumelí,  zima je zimička.
Polia lúky vybieli, zapadne cestička.
Bielučký sniežik nám padá,
jedna vločka, druhá vločka do vlasov sadá.
Nasnež nám, na nič nečakaj!
Bielou farbou namaľuj nám celučký náš kraj!
Prikry svojou perinou celý kraj náš milý.
Veď sme sa už na teba tak veľmi tešili!
Snehová guľa preletí! Guľovačka zábava je pre všetky deti!
Vysoký kopec pohľadaj! Vezmi boby, sánky, lyže, dolu sa šmýkaj!
Padaj sniežik, padaj nám, tešia sa ti deti!
Naša pieseň radostná v ústrety ti letí!
Zober si šál, rukavice, neboj sa ty fujavice!
Cencúle skús pohľadať, každú vločku preskúmať!
Niekto nám tu ešte chýba! Bez neho to nie je zima!
Oranžový má ňufáčik, usmievavý snehuliačik! …


Chorý medvedík ( báseň )

Čo sa stalo medveďovi, či je chorý?
Neje, ani nesmeje sa, nehovorí.
Včera zrána dupkal, skákal ani divý,
a dnes je už ani mŕtvy, ani živý.
Iba sedí, iba hľadí celý v strachu,
ani dáky učupený hríbik v machu.
Ľutuje ho, ratuje ho Anka malá,
na bruško mu obklad dala, hrdielko mu zaviazala.
I kašičky navarila a vraví mu:
„Jedz, medvedík! Jedz, medvedík, budeš zdravý!“
Márne boli všetky lieky do radu,
musel Macko k lekárovi o radu.
Doktor prezrel, poklepal ho trošičku,
predpísal mu špenát, ba i mrkvičku.
Doniesla mu sladkej mrkvy Anička,
hneď bol Macko zdravý ako rybička.
Ráno zasa dupkal, skákal, robil huk,
od mrkvičky, od špenátu  Valibuk!


Dažďové korálky ( báseň )

Nad hlavou nám oblak pláva,
dáždik z neho poprcháva.
Joj, ty oblak deravý,
nelej nám ho na hlavy!
Radšej poprš na halúzku,
takú ako nitka úzku.
Navleč kvapky doradu,
aby mali holé kríky
korálkovú parádu.


Snehuliak ( báseň )

V strede mesta na ulici stojí vážny, bledolíci
tučný pánko v klobúku, sťa reklama na múku.
Stojí v noci, stojí vo dne, nože si ho obzrieť poďme:
Úsmev trochu meravý a ten klobúk? Deravý!

V ruke metla, načo asi? Nepridá mu veľa krásy.
No a brucho, pozrite sa! A mrkvu má miesto nosa!
Ale aj tak je nám milý, sami sme ho postavili.
Keď sa zima vydarí, bude s nami do jari.