3. trieda – september

BÁSNE:

Šikovné detičky
Ukladáme, ukladáme
hračky pekne do políc.
Na zemi a na koberci
neostane vôbec nič.
Potom ešte ku stolíkom
zasunieme stoličky.
Môžeme si tak zatlieskať,
sme šikovné detičky .
(pozn. na melódiu- Pec nám spadla.)


Vrabec
Ráno vrabec na plote
rozpráva o robote.
Už o tom vie celý les,
že sťahovať má sa dnes.
-Ja som vrabec, čim čim, čim,
hneď si hniezdo postavím.
Možno nie hneď, možno potom,
na čerešni, tam za plotom.
Na obed ho bolí nôžka,
rýchlo zmení plány troška.
Nezačnem dnes hniezdo stavať,
chvíľku budem v starom spávať.
No a večer za súmraku,
presviedča už starú straku:
-Možno o rok, dva či päť,
postavím si hniezdo hneď.
(báseň)


Dziny, dziny, dziny
Dziny, dziny, dziny,
mám prasiatko z hliny.
Nechovám ho na šunky,
hádžem doňho korunky.

Počuj Ela, počuj Hela,
už mám v brušku korún veľa.
O týždeň, či o mesiac
bude korún ešte viac.

Kúpim si ja potom za ne
krásne maľované sane.
A keď príde zimný čas,
odveziem aj vás!
(báseň)
Princeznička
Princeznička na bále,
potratila korále.
Nahneval sa tatko kráľ,
Kuba k sebe zavolal.

Kubo, Kubo beda ti
ak sa s nimi nevrátiš.

Kubo ten sa nezľakol,
naryl v poli zemiakov.
Vysypal ich po sále,
tu máte tie korále.
Väčšie tam už neboli,
zjedli ich aj bez soli.
(báseň)


Ahoj škôlka
Výlety, more, slnko, pláž,
babičkin úsmev na tvári… 
Zážitky z leta dobre si stráž,
škôlka ti nové pripraví.
V septembri to ťažké býva,
škôlka volá, mama kýva.
Ráno hmlisté prstom mi oči otvára,
školská brána čoskoro sa zatvára. 
Učiteľky veselé majú tváre,
aktivity, basničky chystajú nám práve.
My strach žiadny nemáme,
všetko hravo zvládneme.
(báseň)


PIESNE :

Miro Jaroš- Kamaráti

Vedeli ste, že každý niečo má, čo iní nemáme?
Maťko je pehavý a Zuzka má modré oči po mame
Samko nosí okuliare, krásne sú a potrebné
na výkres si nakreslíme deti farebné
R: Tak poď medzi nás, buď náš kamarát tlieskaj rukami
tak poď medzi nás, poď sa s nami hrať dupaj nohami
Tak poď medzi nás, buď náš kamarát tlieskaj rukami t
ak poď medzi nás, poď sa s nami hrať dupaj nohami
Niekto rýchlo vie správnu odpoveď, iní chvíľu váhajú
Kubko rozprávky rád pozerá, iní radšej čítajú
Niekoho vždy nohy nesú, Veroniku kolesá
v srdiečku sme takí istí, vidí ten, kto doňho pozrie sa
R: Tak poď…
Miško najradšej má autá, Sárinka zas bábiky
Tomáško vie robiť saltá, páčia sa mu koníky
buďme spolu kamaráti, pomôžme si dočiahnuť
nech má každý takú istú šancu niečo dosiahnúť
Malí, veľkí, tuční, chudí – rovní sú si predsa všetci
vieš byť pekne oblečený, aj keď nemáš nové veci
Filipko sa s nami smeje, dostal strojček do uší
Jurko pekne rozpráva a “R” sa ešte doučí …
R: Tak poď…


Išla sova na tanec
1. Išla sova na tanec vyfintená veľmi,
pratala sa poza pec, pratala sa dvermi.
2.
Keď ju vrabec uvidel, hneď ho svrbí nôžka,
pď sovička na tanec, skočíme si troška.
3.
Tančil vrabec strapatý tance samé nové,
postúpal on na palec milej pani sove.
4.
Pozor, vrabček, pozor daj, ak sa bojíš búrky,
nestúpaj mi na päty, ani na pazúrky.
5.
Naľakal sa tanečník, že mu zláme kosti,
nik už sovu nepojal po tej mrzutosti


Čižíček,Čižíček
Čížiček, čížiček, vtáčik maličký,
povedz mi, čížiček, ako sejú mak?
Aj tak tak sejú mak, aj tak tak sejú mak,
aj tak tak sejú mak, aj tak sejú mak.
Čížiček, čížiček, vtáčik maličký,
povedz mi, čížiček, ako rastie mak?
Aj tak tak rastie mak, aj tak tak rastie mak,
aj tak tak rastie mak, aj tak rastie mak.
Čížiček, čížiček, vtáčik maličký,
povedz mi, čížiček, ako kvitne mak?
Aj tak tak kvitne mak, aj tak tak kvitne mak,
aj tak tak kvitne mak, aj tak kvitne mak.
Čížiček, čížiček, vtáčik maličký,
povedz mi, čížiček, ako melú mak?
Aj tak tak melú mak, aj tak tak melú mak,
aj tak tak melú mak, aj tak melú mak.
Čížiček, čížiček, vtáčik maličký,
povedz mi, čížiček, ako tlčú mak?
Aj tak tak tlčúú mak, aj tak tak tlčú mak,
aj tak tlčú mak, aj tak tlčú mak.
Čížiček, čížiček, vtáčik maličký,
povedz mi, čížiček, ako jedia mak?


Kukulienka kde si bola?
Kukulienka, kde si bola, keď tá tuhá zima bola?
Hajaja, kukuku, sedela som na buku,
hajaja, kukuku, sedela som na buku.
Sedela som na tom dube, kde janíčko drevo rúbe.
Hajaja, kukuku, sedela som na buku,
hajaja, kukuku, sedela som na buku.
Keď som včera prala šaty, stratila som prsteň zlatý.
Hajaja, kukuku, hľadajme ho tu i tu 
hajaja, kukuku, hľadajme ho tu i tu
Vrabec kričí spoza kríčka, že je prsteň u Janíčka.
Hajaja, kukuku, hľadajme ho tu i tu
hajaja, kukuku, hľadajme ho tu i tu