DESIGNED BY MIXWEBTEMPLATES

Za nechutenstvo u detí môžu často práve rodičia!

Ak deti dlhšiu dobu málo jedia, alebo takmer vôbec nič, hovoríme o nechutenstve. Krátke fázy nechutenstva sú často začiatkom detskej choroby, chrípkovej alebo žalúdočnej črevnej infekcie. Problematickým sa nechutenstvo stáva až vtedy, keď deti nie sú ohrozené chorobou, majú dlhší čas veľmi malú chuť do jedla a pomaly chudnú. Dôležitú úlohu tu zohráva aj ich psychika. Keď dieťa odmieta jesť, rodičia by ho nemali doň nútiť, ale treba zachovať pokoj, nadhľad a obrniť sa trpezlivosťou. Deti niekedy prichádzajú na chuť novému jedlu, ktoré ešte nepoznajú až po niekoľkých „ochutnávkach“.


Kedy to začína?


Prvý raz sa s nechutenstvom u detí stretnem pri prechode z mliečnej výživy na pevnú stravu, ktorá je pre neho niečím novým a neznámym. Strava má zrazu iné zloženie, vôňu a podáva sa z fľaše alebo lyžičkou, preto sa môže stať, že ju spočiatku bude odmietať. Vtedy zvyknú rodičia urobiť zásadnú chybu, keď mu pri prvom takomto negatívnom postoji opäť ponúknu mlieko, resp. začnú nový príkrm sladiť.


Tiež si treba uvedomiť, že dieťa rastie nárazovo, nie plynulo, čo znamená, že aj dobrý jedák, keď sa dostane do obdobia spomaleného rastu, zje menej. Tento výpadok si vynahradí a chuť do jedla sa mu vráti počas rýchlejšieho rastu. Tzv. nechutenstvo sa potom objaví v druhom roku veku dieťaťa, kedy prežíva obdobie vzdoru, ale ide len o prechodnú záležitosť. Odmietanie jedla sa môže vyskytnúť napr. i po nástupe do škôlky, na čom má podiel zmena „kuchyne“, ale aj pravidelná kontrola rodiča či dieťa jedlo, koľko a keď málo, tak mu dohovára. Takýto prístup dieťa nepovzbudí, ale naopak, prestane v škôlke jesť. V detskom veku ide často o zdanlivé nechutenstvo, keď predstava rodičov presahuje skutočné potreby príjmu potravy u dieťaťa. Pri nútení do jedla sa však fyziologické nechutenstvo zmení na patologické, tzv. návykové. K chorobnému nechutenstvu dochádza vtedy, keď dieťa nerastie, je bledé, unavené, zmení sa farba alebo konzistencia stolice, vracia, odmieta jeden druh stravy a keď má z jedla panický strach. V prípade vylúčenia všetkých chorobných procesov preto treba navštíviť psychológa.


Chyby v stravovaní


Podľa odborníkov je v 90% prípadov dieťa trpiace nechutenstvom úplne zdravé, s normálnym vzrastom a nie je podvyživené. Všetko je to o psychike. Ak matky na nechutenstvo dieťaťa reagujú nervozitou a rýchlo sa „vytočia“, situáciu iba zhoršia. Citlivejšie dieťa sa môže pri kriku a nátlaku zaťať a prestane pri kŕmení spolupracovať, jedenie zámerne preťahuje aj na hodiny, pričom zje veľmi málo.


Preto, keď dieťa nezje ponúknuté porciu, treba ho nechať tak, situáciu nekomentovať, ani dieťa prehovárať a sľubovať mu hory – doly. Však, keď bude hladné, príde si samé vypýtať. Dajte tiež stop neustálemu chrumkami rôznych drobností, najmä v dojčenskom veku (rožok, piškóty), hoci sa z nich dieťa nenaje, dopomôžu mu k oslabeniu chuti do normálneho jedla. S tým súvisí aj zapíjanie jedla rôznymi sladenými nápojmi, ktoré vďaka cukru dieťa zasýtia a jedlo už nedoje. Pri jedení či kŕmení sa treba vyvarovať odpútavania pozornosti dieťaťa na hračky, ba dokonca ho kŕmiť počas hrania alebo sledovania televízie. Od malička by si malo zvykať na istý rituál pri stolovaní, pričom treba využiť fakt, že dieťa zvykne všetko opakovať po dospelých. Preto by sa pri stole mala zísť (pokiaľ to je možné) celá rodina naraz, aby bolo dieťa motivované. Zároveň treba dbať na pravidelnosť v stravovaní, aby dieťa jedlo vždy v tú istú hodinu. Ak si dieťa k stolu sadá s plačom, pretože bolo vytrhnuté z hry, určite jesť nebude a radšej to nechajte na neskôr. Chuť do jedla dieťaťa závisí od mnohých aspektov, napr. sú dni, keď vydá menej energie, inokedy viac a niekedy môže byť aj choré.


Chuť podporuje aj počasie, keď je teplo, dieťa podobne ako dospelý, potrebuje viac piť ako jesť. Aj dieťa si dokáže samé regulovať, kedy je hladné a cíti potrebu jesť viac či menej. Dôležité je, aby mu rodič zabezpečil pestrý jedálniček a nezaškodí, keď bude mať stále poruke ovocie a zeleninu, nie sladkosti. (Ne)chuť do jedla ovplyvňuje aj typ dieťaťa. Drobné, čulé deti, s množstvom záujmov,ktoré sú stále v pohybe, jedia síce málo, ale zato s chuťou, dobre prospievajú, sú plné energie, dobre naladené a zdravé. Také deti netreba nútiť, aby jedli viac, pretože môžu k jedlu získať odpor. Okrem zlých stravovacích návykov súvisí s detským nechutenstvom aj to najmenšie ochorenie, napr. pri ľahkých zápaloch horných dýchacích ciest, kašli alebo nachladnutí. Pri bežnom ochorení nechutenstvo odchádza s chorobou, ale chronické ochorenie a dlhodobejšie nechutenstvo, niekedy podmienené i stresujúcim prostredím, spomaľuje rast dieťaťa a vtedy už treba situáciu riešiť s lekárom.

15.09.2011 Autor: Gabriela Sekerková

Novinky